Školský výlet na hrad Červený Kameň a do jaskyne Driny
Konečne nastal náš dlho očakávaný deň 20. jún 2013 a skupina najlepších „ zberačov“ papiera nastúpila do autobusu za dobrodružstvom. Výlet sme začali s plačom, ktorý vyvolala obava z nepoznaného, ale v zápätí slzy vystriedal smiech a ten nás neopustil až do návratu na pôdu našej alma mater. Okolo deviatej hodiny sme dorazili na hrad Červený Kameň a po vybavení záležitostí, o ktorých sa nepíše nás čakal krásny program, ktorý nám pripravili sokoliari. Teplota na teplomeri neúprosne stúpala a tak sme sa išli schladiť do krásnych priestorov hradu Červený Kameň. Veľmi milá sprievodkyňa nám porozprávala históriu hradu, upozornila nás, že bývalí majitelia hradu, ktorí sú vyobrazení na obrazoch nás pohľadom sledujú kdekoľvek v miestnosti sa nachádzame, vyskúšali sme prejsť celú sálu a skutočne nás sledovali, to vraj preto, aby v minulosti služobníctvo nemohlo nič ukradnúť. Videli sme krásny dobový nábytok, šaty, ale aj zbrane, ktoré v minulosti používali pri obrane hradu. Na záver sme sa dozvedeli, že hrad začali pôvodne stavať na kopci oproti, ale vraj v noci nejaká nadpozemská sila preniesla základy na to miesto, kde stojí teraz. Na otázku, prečo sa hrad volá Červený Kameň sme dostali odpoveď, že pôvodný hrad bol postavený z červeného kameňa. Plní dojmov sme sa išli občerstviť, aby sme v tej horúčave dodržiavali pitný režim, deti si pokúpili na pamiatku suveníry a nasadli sme do autobusu za ďalším dobrodružstvom do jaskyne Driny. Po úmornom turistickom výstupe sme unavení a uvarení dorazili pred vstup do jaskyne, kde sme sa príjemne schladili, nakoľko tam bolo osem stupňov. Videli sme neuveriteľné útvary, ktoré vie vytvoriť len matka príroda, či už Svätopluka so svojimi synmi, slonie uši, ale aj Smolenický Kaštieľ. Dozvedeli sme sa, že jaskyňu objavil Ján Banič, syn Štefana Baniča -vynálezcu padáka, so svojím priateľom na poľovačke, keď naháňali líšku a tá im zrazu zmizla. Začali hľadať, kde sa mohla stratiť a vtedy objavili vchod do jaskyne. Príjemne osviežení a trochu uzimení sme sa vydali na púť za našim autobusom. Cestou sme kúpili posledné suveníry a keďže dobrí ľudia ešte nevymreli, deti, ktoré už nemali, peniaze dostali od dobrej tety“ stánkarky“ darčeky zadarmo. Celý náš výlet sme fotograficky zdokumentovali a už teraz sa tešíme na ďalší zber papiera.